Nikde inde neuvidíte niečo takéto. Katedrála svätého Jakuba v Šibeniku je spojením architektonickej geniality a galérie 71 hláv vytesaných do kameňa.
Krešimirovo mesto, ako sa Šibenik ešte nazýva, bolo prvým mestom na svete so striedavým prúdom a prvým mestom v Chorvátsku, ktoré získalo verejné osvetlenie – vďaka vodnej elektrárni postavenej na rieke Krka v roku 1895. Šibenik je zároveň jedným z najstarších miest na chorvátskom pobreží, rodiskom veľkého Dražena Petrovića, mestom športu, pevností a kultúry. Už stáročia tu však stojí aj Katedrála svätého Jakuba, ktorá vzbudzuje obdiv nielen svojou harmóniou a veľkosťou, ale aj stavebnou technikou, ktorá je jedinečná v celej Európe. Táto kamenná krásavica je pamätníkom ľudskej kreativity a vytrvalosti, symbolom Šibenika a miestom, ktoré sa oplatí zažiť aspoň raz za život, píše Putni kofer.
Svetové dedičstvo UNESCO
Katedrála sv. Jakuba sa medzi európskymi sakrálnymi stavbami špeciálne vyníma tým, že bola postavená výlučne z kameňa – bez použitia spojovacieho materiálu, ako je malta, a bez drevených konštrukcií. Hlavný staviteľ Juraj Dalmatinec namiesto toho navrhol inovatívny systém, pri ktorom boli starostlivo tvarované kamenné bloky ukladané a spájané ako obrovská skladačka. Táto metóda, jedinečná v európskej stavebnej tradícii, radí šibenickú katedrálu medzi skutočné svetové divy architektúry.
Vďaka svojej mimoriadnej hodnote bola katedrála v roku 2000 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V odôvodnení UNESCO-u sa zdôrazňuje práve jedinečnosť jej stavby a skutočnosť, že celá budova – vrátane kupoly a klenieb – je postavená výlučne z kameňa. Ide podľa UNESCO o unikátny príklad v Európe a významný dôkaz výmeny kultúrnych a architektonických vplyvov medzi severným Talianskom, Dalmáciou a Toskánskom v 15. a 16. storočí.
Dvaja majstri – Juraj Dalmatinec a Nikola Firentinac
Stavba katedrály sa začala v roku 1431 a trvala viac než jedno storočie. Jej prvým hlavným staviteľom bol Juraj Dalmatinec, jeden z najvýznamnejších architektov a sochárov neskorej gotiky a ranej renesancie v Dalmácii. Jeho prácu charakterizovala inovatívnosť – od techniky výstavby bez spojovacieho materiálu až po sochárske detaily, ako je slávna galéria 71 ľudských hláv na vonkajšej stene apsidy. Po jeho smrti pokračoval v diele Nikola Firentinac, ktorý stavbe dodal renesančné prvky a uzavrel projekt do jedinečného celku.
71 vytesaných hláv ako ochranný znak
Na vonkajších stenách a priečeliach katedrály sa nachádza séria 71 vytesaných ľudských hláv, ktoré už stáročia vyvolávajú obdiv i zvedavosť. Ich pôvod a význam nikdy neboli úplne objasnené, no historici predpokladajú, že Juraj Dalmatinec v nich zvečnil skutočných ľudí, ktorých stretával počas svojho pôsobenia v Šibeniku.
Pixabay
Tváre sú rôznorodé – od vážnych a dôstojných až po mierne groteskné a karikatúrne, čo naznačuje, že autor chcel zobraziť pestrosť vtedajšej spoločnosti, od vážených mešťanov a obchodníkov až po bežných obyvateľov a možno dokonca aj svojich osobných známych.
Okrem toho, že je Katedrála sv. Jakuba neopakovateľným architektonickým dielom, má aj silnú symbolickú úlohu. Jej kupola, ktorá dominuje panoráme mesta, bola po stáročia orientačným bodom pre námorníkov a symbolom sily a identity Šibenika. Dnes je neodmysliteľným miestom pre návštevníkov, ale aj živým centrom stretávania miestnej komunity.